Boli sme v meste na prechádzke, ale nie hocijakej!
Naším poslaním bolo potešiť čo najviac náhodne okoloidúcich seniorov, ktorým sme dávali ručne vyrobené pozdravy a pohľadnice. Reakcie boli rôznorodé, niektorí sa najprv zľakli, neveriacky pozerali, niektorí sa čudovali, že nič nechceme. Iní sa pýtali, čo za to.. naša odpoveď bola - VÁŠ ÚSMEV!
Okrem úsmevu sa mnohí rozhovorili, pookriali, zdieľali s nami čas. Je potrebné robiť veci "LEN TAK". Je dôležité učiť deti robiť veci nezištne, pre radosť a potešenie iných. Nečakať odmenu, hoc tá naozaj príde a ani nevieme kedy a v akej forme.
Uvedomme si, že raz aj my prídeme do veku, keď si možno budeme pripadať zbytoční a poteší nás akákoľvek forma záujmu. Učme to naše deti. Učme ich, že vek je len číslo a za vráskami sa ukrýva teplé srdce, veľa skúseností, otvorená duša a túžba byť potrebný a milovaný.
Ďakujeme všetkým pani učiteľkám a pani vychovávateľkám, ktoré so žiakmi pripravili tieto krásne pozdravy. Časť z nich sme zaniesli do Domova sociálnych služieb v Partizánskom, kde sme boli tiež pomáhať v záhrade pri jesennej údržbe.